Dvadsať zím po bombách. Vera Sokol, inžinierka na dôchodku, každé ráno za úsvitu vystupuje na svoju zamrznutú strechu, aby počúvala rádio, ktoré už sedemnásť rokov mlčí. Dnes ráno na starej mestskej Veži svieti na červeno výstražné svetlo, ktoré bolo dávno mŕtve. Cez šum sa ozve uspávanka, ktorú by mala poznať len ona, a potom hlas dcéry, o ktorú prišla pred osemnástimi rokmi. Pomaly gradujúca postapokalyptická záhada o nádeji a o signáli ukrytom v šume.